Terapia časť 6 (Najväčšia tma je pred svitaním)

3. července 2018 v 22:39 | drn
Disclaimer: Nenechajte sa pomýliť s názvom blogu. Nejde o žiadne právnické nič. Kedysi bol založený štyrmi kamarátmi, ktorí si tu chceli písať svoje nápady, postrehy a podobne. Dnes, dva roky (a viac) potom, tých ľudí už nepoznám. Nasledujúce riadky sú len terapiou, pri ktorej jeden zvláštny človek zo seba dostáva svoje trápenie. Preto by to nemal nikto čítať.

Vraví sa, že najväčšia tma je pred svitaním. Ono sa to len nevraví, ono to tak aj skutočne je. Dá sa však táto paralela preniesť aj do reálneho života? Predchádzajú najtemnejšie chvíle skutočnému duševnému a životnému úsvitu? Dúfam, že áno, pretože temnejšie ešte snáď ani nebolo.

Už to ani neriešim. Všetko vo mne je mŕtve. Idem si na autopilota. Ráno vstanem, obriadim sa, idem do práce, z práce, fitko/beh, spať. Žiadne emócie, žiadny pocit. Len nekonečné prázdno. Vo mne to už všetko chcíplo a ostal tam len prach a nič.

Dobrou správou je, že som sa to naučil poctivo skrývať pred okolím. Keďže môj život sa prísne obmedzil na pracovné kontakty, ktoré rozvíjam, viem sa tváriť, akoby mi nič nebolo. 9,5 z 10 ľudí nič nespozoruje. Teda podľa mňa nikto nič nespozoruje okrem jednej ženy, ktorá ma poznala a mala prečítaného ako dobré noviny. Tá je však už na kilometre ďaleko. Veľká škoda.

Ak má život prebiehať a trvať takto, tak skutočne o neho nemám záujem. Darujem svoj zostávajúci čas života niekomu, kto chce žiť ale už nemá čas. Keby to tak šlo. Každý môj deň je zbytočnou existenciou. Je to plytvaním času. Neezmyselný sled sekúnd, minút a hodín v rade, ktorý sa vlečie ako sopeľ.

Vzýva všetkých bohov ak nejakí sú, múzy, vesmíry, šťastie aj osud, nech konečne vo mne niekto alebo niečo zapne svetlo. Ja to neviem. Bez emócií a pocitov len s pocitom prázdna sa žiť nedá.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama