Terapia časť 4

30. ledna 2018 v 23:00 | em
Disclaimer: Nenechajte sa pomýliť s názvom blogu. Nejde o žiadne právnické nič. Kedysi bol založený štyrmi kamarátmi, ktorí si tu chceli písať svoje nápady, postrehy a podobne. Dnes, dva roky (a viac) potom, tých ľudí už nepoznám. Nasledujúce riadky sú len terapiou, pri ktorej jeden zvláštny človek zo seba dostáva svoje trápenie. Preto by to nemal nikto čítať.

Prišla zál chvíľa. Pod chvíľou rozumejme deň, týždeň a doslova posledné mesiace. Svoje vlastné zlé životné rozhodnutia ma priviedli na samotný pokraj. Teraz len dúfam a modlím sa k ateistickému bohu, aby som sa udržal pri zmysloch, na živote a aby som našiel aj ďalšie ráno silu vstať z postele.

Z dní sa stali roky. Jeden deň trvá nekonečne dlho. Keď je človek drvivú väčšinu dňa sám, tak je najmenej sám. Besedujem so svojimi vlastnými démonmi. Už to takto nechcem, už takto nevládzem. Ako som sa do tohto stavu dostal? Krásne som si k nemu vydláždil cestu.

Opustil som sám seba. Preto teraz musí o to viac pri sebe stáť. Nedbal som na to, mi hovorí svoje vnútro. Nedbal som na to, čo mi hovorí intuícia a išiel som sám proti sebe. A keď sa ignorujem sám, keď sa sám opustím, čo urobia ostatní? Presne to isté. Nakoniec som došiel do stavu, kedy som si po prvýkrát v živote na vlastnej koži vyskúšal, že nie som nesmrteľný a moje telo nevydrží všetko. Fyzické zdravotné problémy sú však tou ľahšou časťou.

Ako zajtra ráno zase vstanem? Ako vlastne pôjdem spať? Veď ja už týždne nespím. Sedím na posteli do tretej ráno, aby sa o šiestej zobudil sám od seba a sedel ďalej. Kilá idú dole závratným tempom. Snažím sa ich udržať jedine extenzívnou konzumáciou čokolády. Vlastne aj tak nič iné už v podstate nejem. Ako preč z tejto situácie? Ako von?

Ako nadviazať na odbodbie spred roka a bol, keď som bol na chvíľu šťastný? Tu už nepomáhajú rozhovory, tu už nepomáhajú lekári. Vo vnútri každý deň zomriem trikrát. Nikto ma nikdy nechápal, väčšina ľudí si myslí, že mám všetko, tak čo by mi malo byť. No, aha. Samota ma rozdrví asi na popol. Tak rád by som sa usadil a ucítil teplo rodiny. Ale to nie je možné a mňa čaká len chlad vlastného sveta. Tak šup bojovať proti ďalšej noci. Šup stratiť veľké množstvo mentálnych síl, aby som to vydržal o rána a ráno sa postavil a išiel do práce, akoby sa nič nestalo. Akoby som neprežil ďalší vnútorný zápas o samého seba. Dobrú noc priatelia.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama