Červenec 2017

Terapia časť 2

23. července 2017 v 19:00 | mmhm
Disclaimer: Nenechajte sa pomýliť s názvom blogu. Nejde o žiadne právnické nič. Kedysi bol založený štyrmi kamarátmi, ktorí si tu chceli písať svoje nápady, postrehy a podobne. Dnes, dva roky potom, tých ľudí už nepoznám. Nasledujúce riadky sú len terapiou, pri ktorej jeden zvláštny človek zo seba dostáva svoje trápenie. Preto by to nemal nikto čítať.

Cítili ste už niekedy vo svojom vnútri prázdno? Ja ho cítim prakticky neustále. Sú len malé chvíle v živote, kedy som namiesto prázdna pocítil naplnenie. Nikdy som to však nedokázal udržať dlhšie ako na pár chvíľ.

Tieto dni sú najhoršie. Nedele. Ani soboty nie sú med lízať, ale väčšinou nedeľa je horšia. Hlavne, keď nie je čo robiť a nie je kam ísť. Vtedy môžem len rozmýšľať. A to je skutočné peklo. Žijem v podstate len z dvoch dôvodov. Narodil som sa a ešte som nezomrel. Najradšej by som celé dni sedel v robote, aby som mal čo robiť, ale už aj tam som sa so všetkými pohádal, takže to nie je také jednoduché.

Čo mám robiť? Zmieriť sa so životom, prijať situáciu takú aká je a mať pokoj? Alebo stáť si za svojim, bojovať a psychicky sa vyčerpávať nad každou nedokonalosťou môjho života? Mám to opäť celé zresetnúť a skúsiť zas a znova dať sa dokopy a zaradiť sa medzi normálnych ľudí?

S pribúdajúcimi dňami na mojom konte sa stále viac uchyľujem k možnosti, že jednoducho sa zmierim. Cítím, že mi ubúda už motivácia a možno aj vnútorná sila bojovať proti veciam, ktoré sa na oko zmeniť nedajú. V posledných mesiacoch som na sebe zaznamenal mnoho zmien, ktoré som ešte nezažil.

Prestalo ma baviť absolútne všetko. Úplne. Na kompletku. Chcel som si spraviť pilotnú licenciu na ultraľahké lietadlo. Lietadlá ma odjakživa fascinovali a priťahovali. Zaseklo sa pred koncom teoretickej prípravy a nechce sa mi s tým pohnúť ďalej. Autá? Môžem mať vo vrecku kľúče od 320 koňového auta za 100-tisíc eur a čo na tom. Jediné čo chcem je čo najskôr dostať sa do svojej postele. Sexuálny pud u mňa umrel úplne. Začal som priberať. Pribral som 5 kíl z ničoho nič. Ešte nedávno som mohol o jedenástej v noci zjesť celú pizzu a zajesť to hamburgerom a ísť spať bez zmeny hmotnosti. Dnes mávam ako posledné jedlo o piatej poobede jablko. Aj to sa mi ešte stále nepodarilo vrátiť na pôvodnú hmotnosť.

Kedysi som na jedno posedenie zjedol kilovú nutelu. Dnes to isté, ale už ani tá čokoláda mi nechutí tak, ako kedysi. Myslíte si, že cukrovka je nadmerného jedenia sladkého? Neverte tomu. Za svoj život som zjedol viac cukru a čokolády ako ľudia, ktorí žijú trikrát dlhšie. Zaplniť to prázdno vo svojom vnútri sa mi nepodarilo, ale aspoň sa snažím.

Od čias, kedy mi však tá čokoláda nechutí sa už len snažím nejak pretrpieť ten čas, ktorý žijem. Mám veľký nutkavý pocit niečo urobiť. Vnútorne viem, že musím niečo urobiť. Ale neviem čo. Snažím sa neľutovať. Ale najradšej by som sa sám nad sebou rozplakal. No nič. Dosť bolo víkendových blábolov. Za chvíľu je tu pracovný týždeň, kedy sa môžem rozčulovať nad tým, moja práca nie je tak dokonalá, ako by som chcel a že tam nechcem byť. Doskakavenia.