Terapia časť 1

18. června 2017 v 10:53 | nitram
Neviem ako presne začať. Tieto riadky by ste nemali čítať. Ide o výpoveď z môjho vnútra. Včera som niekde čítal alebo videl v televízii, že písanie sa môže stať skutočnou terapeutickou metódou. Áno, mohol by som si to napísať na papier a ten strčiť pod posteľ. No pod posteľou je už plno démonov. Ďalší sa nezmestí. A takto si to predsa len niekto možno prečíta, v kom to zanechá nejakú emóciu. Aspoň v niekom zanechám emóciu.

Nenechajte sa pomýliť s názvom blogu. Nejde o žiadne právnické nič. Kedysi bol založený štyrmi kamarátmi, ktorí si tu cchceli písať svoje nápady postrehy a podobne. Dnes, dva roky potom, tých ľudí ani nepoznám. Nepoznám už nikoho. Ani samého seba. A navyše som lenivý zakladať nový blog.

Tieto dni často rozmýšľam nad zmyslom života a jeho ďalším nasledovaním. Vo vnútri sa však cítim úplne sám a prázdny. Tento pocit ma viac či menej sprevádza počas celéeho života, no keď som si už myslel, že som nad ním yhral, vrátil ssa a udrel novou nevídanou plnou silou.

Postupom času sa zo mňa stáva stále väčší mizantrop. Ešte pred pol rokom som mal motiváciu, silu a odhodlanie to zmeniť. Skutočne som do toho dal všetko. Ale neuspel som. Dnes nemám silu na viac, ako sa len zatvoriť do svojej izby a čakať na chcíľu kým budem musieť ísť do práce.

Áno, práca sa pre mňa stala terapiou. Chodenie tam drží môj život pokope. A ešte mi za to platia. Chodením do práce mám pocit, že som užitočný a potrebný. Zabijem väčšinu dňa a tak nemusím sedieť sám so sebou u seba doma a rozmýšľať. Keby sa tak dalo zastaviť to rozmýšľanie o všetkom. Analyzovanie zo všetkých uhlov absolútne všetkého ešte aj možností večere. Svet by bol omnoho krajší. Ale nie, nemám tú prácu nejak špeciálne rád. Ani ma extrémne nebaví. Umožníí mi však zabiť čas, ktorý by inak zabíjal mňa. Pomaly z vnútra.

Po práci sa taktiež musím nejak zabaviť. Tak chodím do fitness centra. Mám pocit, že som na úteku. Na úteku pred sebou samým. Neviem kam až musím ujsť a či vôbec mi útek pomôže. Neverte ľuďom, ktorí majú vypracované telo. Možno len taktiež pred niečím utekajú a fitko je pre nich útočiskom, kde nemusia myslieť na to všetko.

Chápem už alkoholikov, ktorí pijú. Taktiež utekajú. A preto radšej nepijem vôbec, pretože síce som mentálne vnútorná troska, ale nechcem tak pôsobiť aj navonok. Cítim sa akoby sa moje vnútro lámalo a vybuchovalo zároveň. Najmä cez víkendy, keď nie je čo robiť. Resp. nikoho nevidím a nemám s kým vykonávať inú aktivitu.

S ľuďmi absolútne neviem vychádzať a to je dôvod, prečo som ostal úplne sám. Každý ďalší pokus o kontakt s ľudskou rasou je len ďalšie sklamanie a nová vnútorná bolesť. Už ma opäť dobiehajú moji démoni. Idem radšej vysadnúť na bicykel a dám si minimálne 20 kilometrov po lesných cestičkách, aby som sa večer mohol dať zase na útek naprieč celým Slovenskom. Škoda, že pred sebou samým sa nedá ujsť.
 

Make a memory, steal a piece of time

3. února 2015 v 22:10
Všetci cestujeme časom. Či sa nám to páči, alebo nie. Bohužiaľ, väčšinou iba vpred. Náš mozog v spolupráci s okolnosťami však vie zmeniť rýchlosť plynutia času. Niekedy sa vlečie ako sopeľ, inokedy sa hodiny menia na sekundy. Avšak s časom sa dajú robiť oveľa krajšie a zaujímavejšie veci.

Z času na čas (koľká irónia nad slovným zvratom) prídu spomienky, ktoré si chcete uchovať. Dostanete sa do situácie, ktorá vo vás jednoducho musí ostať. Je proste dokonalá. Neviem čo vtedy robíte vy, no ja kradnem čas. Som zodej. Určite to poznáte. Odrazu sa ocitnete na určitom nepodstatnom mieste s človekom, ktorého prítomnosť mení smerovanie vesmíru. V tej chvíli však čas naberá závratné tempá a rúti sa ako blázon. Stačí chvíľka nepozornosti a celá udalosť preletí okolo vás ako... ako... nič nepreletí tak rýchlo.

Prchavosť momentu však môžete čiastočne vyriešiť kradnutím času, vytváraním spomienok. Jednoducho vrazíte klin do série dní, hodín, minút a sekúnd. Zintenzívnite svoje vnímanie a budete si do pamäte vypaľovať každú milisekundu. Nesmiete povoliť v sústredení. Ukradnúť čas môžete prostredníctvom vôní, vizuálnych alebo hmatateľných vnemov. Vytvoriť neoceniteľnú spomienku, ktorá bude vo vás rezonovať často aj niekoľko rokov a ja sa nebojím povedať, že aj na celý život.

Kradnutie času však vyžaduje niekoľko skúseností. Kto však už vie rozoznať, čo je pre neho dôležité, tak dokáže identifikovať situáciu, ktorá je jednoducho neoceniteľná v peniazoch. Včera som ukradol niekoľko hodín. Zapísali sa mi zlatými písmenami do pamäte a veľkými písmenami do duše.

Ako si nájsť ideálneho partnera (úvaha)

23. ledna 2015 v 19:50
Stala sa mi divná vec. Asi som začal mať niekoho viac rád ako je obvyklé. Podľa mňa som dosť vyberavý čo sa žien týka. Dakedy mám možno až nekresťanské požiadavky. Asi som ešte stále v tom, že tá dokonalá predsa niekde existuje. Alebo ten dokonalý? Nie ja som heterosexuál. Mám 26 a tú dokonalú pre mňa som až doteraz nenašiel. Možno.


Keď si spojíte predchádzajúce vety dokopy, dôjde vám, že sa niečo začalo črtať a tú dokonalú s úprimnými očami som nakoniec našiel alebo aspoň pripúšťam tú možnosť. Ako som na to prišiel? Za prvé, po niekoľko ročnom vzťahu ktorý by som nazval tragédiou viem presne čo chcem a čo potrebujem. Viete to aj vy? Viem, aká žena by mala stáť po mojom boku, asi preto som už takmer rok sám. Je to staré pravidlo, ale v tomto prípade miestne použiť, a tým je "trpezlivosť ruže prináša". Moja trpezlivosť mi od posledného rozchodu priniesla dve ruže, ktoré by mali šancu pri mojom boku rozkvitnúť (Ja som ich nevyhľadával, vyrástli z ničoho nič úplne samé). Inak povedané záhrada by kvitla. Ja by som ružu polieval svojou láskou a výdatnou jarnou vodičkou a ona by rozkvitala do svojej plnej krásy.


Na to aby v záhrade prevládala harmónia, potrebujete zdravú vodu a množstvo slnečných lúčov zo slnka. Ak by som si ale nebol istý tým, že to nie je tá správna ruža tak by som si ju v obchode ani nekúpil, ani by som ju nepolieval. Načo by som mal polievať ružu, ktorá sa mi až tak nepáči a nie je to ani ten presný druh ktorý hľadal. Asi by ma čoskoro prešlo. Po 5 ročnom rozchode som sa naučil, že nemám kupovať mačku vo vreci. Respektíve výber toho správneho partnera sa dá prirovnať ku kúpe mikrovlnnej rúry. Ako môže byť kúpa mikrovlnnej rúry prirovnávaná k výberu toho správneho partnera a ako z toho vyvodiť, že vzťah medzi vami a vašou mikrovlnnou rúrou bude fungovať? Predsa jednoducho. Keď idem do obchodu, viem presne čo chcem, viem presne čo hľadám, čo potrebujem a aké parametre má mať moja mikrovlnka. Prídem teda k regálu s mikrovlnnými rúrami. Najprv si z obďaleč obzriem vzhľad. Základné parametre rúry si už pozriem trochu z bližšia. Predsa by som si nekúpil nejakú starú rúru, nedajbože by mala oškretý lak. Avšak aj taká sem tam poslúži ale to nie je náš prípad.


Poškodené mikrovlnky netreba spomínať, tie idú hneď na reklamáciu. Chceme mikrovlnku, ktorá nám bude slúžiť, ktorá nás zahreje dobrým pocitom z jedla bez toho aby sme dlho čakali. Vy sa zas musíte o mikrovlnnú rúru rovnako starať s odbornou starostlivosťou. Musíte jej zabezpečiť dostatok pozitívnej energie, musíte ju umývať a pod. Keď sa pokazí bude potrebovať opraviť. Predsa po toľkých rokoch čo vám zohrievala pukance pri vašom obľúbenom filme ste si už k nej vybudovali vzťah "vy a mikrovlnka", a len tak ju nevyhodíte do šrotu. Poviete si, že mikrovlnnú rúru si kupujete za peniaze, ale aj tú vám predsa niekto ponúka. Vesmír a svet vám podobne ponúka na výber z množstva žien a mužov (poteniconálnych partnerov). Samozrejme mikrovlnnú rúru si môžete kúpiť aj za peniaze na ruku bez bločku, ale také mikrovlnné rúry majú svoje označenie "gold diggers". My správny muži hľadáme jednu a poriadnu mikrovlnku. Sme muži, ktorí sa vedia zaľúbiť a neboja sa to priznať, vedia byť k ženám milí, vedia ženám vyčariť úsmev na tvári a vedia ich milovať. Tí ostatní, ktorí to tak nevidia a necítia to zrejme ešte nezažili a boli so ženou len pre to lebo majú buď kopec peňazí a nejaká sa na nich nalepila. Áno mysleli si že toto je láska. Potom to boli muži, ktorý mali ženu len radi a mysleli si, že to je láska. Nakoniec sú to aj muži, ktorým sa žena páčila výzorom, sú spolu a mierne si rozumejú. Mysleli si že to je láska.

Na to kým som ja našiel 2 ruže ktoré by mohli na mojej záhrade rozkvitať som potreboval minimálne rok a to ešte ani jednu nepestujem na svojej záhrade. Prečo? Lebo najprv musíte semiačko zalievať. Ak prilejete veľa vody ruža ani nerozkvitne, ak málo má to podobný efekt. Preto treba pri polievaní ruže a semiačka používať vaše srdce a rozum rovnomerne. Keď záhradku pohnojíte nesprávnym hnojivom, to už je vaša chyba.

Momentálne som v štádiu, keď som možno našiel tú správnu mikrovlnnú rúru. Na prvý pohľad som si hneď povedal "wau". Ok, to bol len prvý pohľad na mikrovlnnú rúru. Použil som rozum a teda som podišiel bližšie so štítkom s parametrami. Nekupoval som ju hneď. Ako som spomenul, mačku vo vreci už nekupujem. Parametre viac než dobré, nová technológia, neskutočný výkon a energia!

Parametre:
- športuje
- je inteligentná
- je zodpovedá
- je zábavná
- vie čo chce
- bez úsmevu som ju ešte nevidel
- neskutočný dizajn

Takže som sa rozhodol túto mikrovlnnú rúru kúpiť a vyskúšať ju. Splnila základné body. Padla mi do oka hneď v prvom momente. Parametre sedia. Momentálne som teda v štádiu, kedy zisťujem či nemá náhodou americkú prípojku lebo ja mám európsku. Teda zisťujem či jej prípojka bude sedieť s mojou zásuvkou a je tam správna kompatibilita. Ak by nebola, tak to predsa nemôžeme zmeniť. Na nejakú tretiu redukciu ktorá by sa počas nášho vzťahu musela pripájať už za kuchynskou linkou nemám medzeru.

Vyššie som spomínal, že som našiel 2 ruže a teraz už píšem len o jednej. Prečo je to tak? Tú jednu ružu mi bohužiaľ odplavila voda zo záhrady veľmi, veľmi ďaleko. Možno ju znova priplaví ktovie. Vietor mi však ale privial iné semiačko s druhom ktorý sa mi začína ešte viac pozdávať. Vravím si načo čakať, keď môžem mať záhradu plnú ruží aj bez odplavenej ruže.

Stala sa mi divná vec. Asi som sa znova zaľúbil.

Podeľte sa s nami aj vy o vaše príspevky Ako nájsť toho pravého partnera!

Tipnite si, kto pre vás napísal tento článok ! :-) ;-)
 


Preteky so západom Slnka

22. ledna 2015 v 21:29
Moje vnútro v posledných dňoch a týždňoch obsadzuje a zahlcuje emocionálny smog. Je čas pozametať, ale nejdem to urobiť alkoholom, ako by si mnohí možno mysleli. Vykonám to pomocou klávesnice. Dopredu vystríham slabšie povahy a deti. Nemali by ste to čítať. Idete na vlastnú zodpovednosť, nezabudnite. Čo sa skrýva v jednom dni? Mnoho.

Ako každý deň, tak aj dnes prišlo ráno. Zazvonil budík, no zbytočne. Už dávno som bol hore, privedený do reality. Žiaden kultúrny šok sa teda neudial. Budík bol však ako výstrel štartovacej pištole. Deň bol odštartovaný. Zahájený pretek k večeru. Čas nepustí.

Ako prvý prišiel na rad ranný trojboj. Klasika. Kúpeľňa, kuchyňa, šatník. Ťaživý pocit na duši sa nedal zmyť ani dnes. Nevadí. Veď nech ide so mnou, aspoň nebudem sám. Po krátkej chvíli nasleduje bežná predletová kontrola. Kľúče od bytu, auta, mobil, peňaženku. Všetko mám.

Pokojne náhlivým krokom vychádzam z činžiaku a snažím sa spomenúť, kde som to auto včera večer zaparkoval. Vedomie si ako vždy nespomenulo. Zapájam podvedomie. To ma k nemu vždy privedie. Po dlhej noci je nesvoje aj auto. Predsa len. Všetci poznáme, keď nás niekto zobudí. Sled udalostí však pokračuje. Čas na nikoho nečaká. Po már stovkách metrov sa ocitám na diaľnici a mierim na sever.

Aké zvláštne. Noc predtým sa plán na dnes úplne rozpadol. Krutým a neohrabaným spôbom. Presne tak, ako by to nevymyslel žiadny scenárista. Ja to však neprijímam. Nutne potrebujem ísť do stredu krajiny a odtiaľ na ešte ďalej na východ. Napriek tomu idem najprv do úplne iného mesta. Strácam čas, palivo... Napriek tomu získavam omnoho viac.
Možno poznáte ten skvelý pocit. Ísť po diaľnici v ľavom pruhu, povedzme mierne vyššou rýchlosťou ako ostatní a prepnúť sa do autopilota. Ide o skvelú príležitosť o zahĺbenie sa do samého seba. Podvedomie dostáva dobré vibrácie, lebo cesta ubieha rýchlo a ja sa dostávam pred všetkých. Kiež by to tak išlo aj v živote. A stačil by k tomu tempomat. Kým podvedomie sleduje premávku, vedomie rozmýšľa. Analyzuje život z každej strany. Osobnosť túžiaca po nových obzoroch, vnemoch a novej šírke života, je spútaná zvykom a komfortnou zónou. Lebo tá sama osobnosť sa pred časom dobrovoľne nechala zviazať a ešte aj poriadne dotiahla uzol. Ako z toho von? Asi jedine hrubou silou a výraznou čiarou. Samotná duša sa hnevá sama na seba, že ešte stále túto výraznú zmenu neurobila. Bojí sa, že jej akcia príde neskoro. Čas na nikoho nečaká. Ktovie koľko rán ešte ostáva.

Z úvah level "brutus" ma vytrháva značka zjazdu z diaľnice. Podvedomie a autopilot si vyžiadali pozornosť celého mozgu.

Čas je relatívny pojem. Kým niekedy sekunda trvá ako rok, inokedy je hodina ako minúta. Aby som však zabudol na realitu, tka v týchto dňoch potrebujem tie správne okolnosti. Tie práve nastali. Všetko zapadlo do seba. Presne tak, ako to má byť. Odrazu ma nič netrápi a slnko svieti tak, ako má. Na chvíľu som opäť navštívil svoj osobný raj. Čo na tom, že emailová schránka plače pod ťažobou neprečítaných emailov a "to do" list je preplnený ako "vlaky zadarmo".

Všetko sa však rýchlo končí a ostáva už len krásna vôňa. Keďže svoju hodinu životného dopingu ktovie na ako dlho som si už vybral, mozog automaticky prepína do režimu "dohnať čas". Nasledujúcich niekoľko desiatok až stoviek kilometrov sa nesie v strašidelnom tempe. Všetko stíham na minútu presne. Cestujem v čase. Späť. Aspoň sa o to pokúšam.
Na rozmýšľanie nie je čas. Teda nie na to hlboké a filozofické. Mozgové bunky už prenášajú len fyzikálne "výpočty", v ktorých sa snažia priblížiť na maximum fyzikálnych zákonov, no neprekročiť ich.

Nezmierený so stratou sa vrútim do cieľa. Emaily, telefonáty, klávesnica. V stálej snahe dobehnúť niečo, čo neviem ani definovať. Darí sa mi to. Čo všetko ešte musím dnes stihnúť. Dám to. A dám toho ešte viac. Kým dnešný deň skončí. Pri maximálnom nasadení človek nemyslí na zlé veci, ktoré okupujú jeho dušu dlhší čas. No nasadenie jedného skončí.
Odrazu je denný plán takmer splnený, no potom prichádza katastrofa. Telo prepadla maximálna únava. Dajte mi fakírsku posteľ, ja sa na nej vyspím. Lenže s telesnou únavou prichádza aj duševná. V oslabenom vnútre rastú pochybnosti a pocit prázdnoty. Začínam zvádzať tvrdé boje. Teraz však sám so sebou. Blíži sa západ Slnka. Po dosadnutí tmy som opäť v režime autopilot. Míňajú sa okolo mňa ľudia, udalosti. Tma je nielen vonku, ale aj vo vnútri.

Týmto textom si veľmi jednoducho a ľahko očistím svoje vnútro. Snáď nezašpiním to vaše. Dostal som to von. Systém sa vracia do normálu. O pár hodín však zazvoní budík znova. A odštartuje sa ďalší pretek s časom, povinnosťami, citmi a emóciami, ktorého cieľom bude západ Slnka.

Sex je náš (dělá dobře mně i tobě) !

15. ledna 2015 v 22:01 | Uštipačný vs. Náročná
Silný titulok. Sex predáva, upútava. Pomaly každý banner na internete, reklama, billboard je plný nahoty. Apropo, nahota je prirodzená. My ľudia sme z nej urobili niečo nečisté a divné...

Naša štvorica si dala malé porovnanie mužsko - ženského sveta a vyjadrila sa k trom otázkam týkajúcich sa tejto ľuďmi obľúbenej a bohumilej témy. Malý mužsko - ženský súboj názorov. Tri otázky, tri odpovede. Z každej strany. Dámy majú prednosť, preto je prvý pohľad vždy ženský. ;-)

Na ktorom rande je vhodné mať sex?
N: Tak nech samo nevyzeráte ako štetka, ale ani ako trúba, ktorá nevie o čom je dnešný svet. Túto otázku sme nedávno rozoberali s kamarátkami (alkohol pomáhal uvažovať), čiže ani nevedia, ako mi v ten večer pomohli. J
Názory sa rôznili a vyťahovali sa silné zbrane v podobe argumentov. Jednotka uviedla svoj názor, že tretie rande postačuje. Vraj už sa ako - tak dvojica pozná a poďho teda otestovať chémiu, pomer príťažlivosti a duševnej kompatibility. A že dobre teda, dala by aj skôr, ale hrá to na dobré dievča. (Načo ja skromne dodávam, že duševná kompatibilita sa nedá zistiť ani na 15 rande a už vôbec nie sexom. Po treťom rande ešte nevieš, ani či je ženatý, lebo aj toto zistenie chce čas, ale o tom potom.)
Dvojka sa zaryto držala tézy, že toto sa nedá nijako odhadnúť. Okolnosti a sila okamihu. Memento mori! Že veď život také prináša. Chlap o ktorého by si ani bajk inak (rozumej za triezveho stavu) neoprela, ťa zrazu priťahuje tak, že Rosamunde Pilcher by sa červenala. Vtedy robíš veci, ktoré inokedy (ach ten alkohol) nerobíš. Čiže ogrckané WC v bare, tmavý roh na námestí.. striptíz, kostým a gymnastické polohy. A inokedy si potvora potvorská a trápiš muža pol roka, kým to teda skúsite.
Trojka je za to, že je to len sex. A teda veď čo. Nerieši. Chce ho mať, má ho. Nekašle sa s tým, ktoré je to rande, ani s tým, ako vtedy vyzerá, koľko promile má. A.k.a. "nefilozofuj, trtkaj!" Mierne slabý argument, ale všetky nefičíme na tej istej mozgovej úrovni.
Mojím názorom je, že na žiadnom. Sex nemá byť výsledkom rande. Pod slovom rande (pre bližšie info mrkni slovník cudzích slov pod heslom rendez vous) totiž chápem stále iba stretnutie, ktoré má slúžiť účelu spoznania sa. A nie spoznania svojich telesných tekutín. A to už nehovorím o tom, že moje druhé meno je spontánnosť a sex ako výsledok rande zabíja akýkoľvek náznak tohoto daru.


U: Ako muž by som prvoplánovo samozrejme odpovedal, že hneď na prvom! Potom však po zlomku sekundy utlmím svoj rozbehnutý testosterón a do akcie zapojím mozog. A aj potom stále hovorím, že hneď na prvom.
Názor však mením, keď si celú situáciu začnem predstavovať. Ale až po chvíli. Najprv si samozrejme predstavujem dokonalé situácie. Ale život také prináša len veľmi málokedy. Veď predsa hocikedy sa oproti vám na prvom rande môže ocitnúť osoba, s ktorou sex nemusí byť až taký príjemný. Prípadne žena, ktorá by po prvom sexe okamžite podvedome plánovala svadbu. Takže v týchto prípadoch hovorím "na žiadnom". :P

Ak sa však bavíme o žene, na ktorej mužovi záleží, tak ani jedna odpoveď nie je správna. Ani na prvom, ani na žiadnom. Ak mužovi na danej žene záleží, tak sex má prísť na tom rande, kedy bude nežnejšie pohlavie pripravené. A my ako muži, to dokážeme vyčítať zo ženských očí. ;)


N: Druhá otázka bola ešte zákernejšia. Sex bez lásky? Na túto tému ako žena musím povedať, že jej viac menej nechápem. Ženy nepoznajú sex bez lásky. Proste nie. Ak teda odmyslíme vplyv rôznych alkoholických a iné návykových látok. Žena je bájna bytosť, ktorá má tieto kolónky v mozgu prepojené. Sex ako podmnožinu množiny zvanej láska. Aspoň máličko. A nie, tie, ktoré tvrdia, že je to "úplne v pohode, aspoň si ho nezavesím na krk, však je taký a taký" ako prvé doma po takom sexe, kde im už nezavolá a na ďalší krát sa tvári, jak keby na tom chodníku rástli 500 eurovky, reve do vankúša a nevie čo robiť. Lebo sa cíti podvedená. Oklamaná. Zneužitá. Lebo jej duša to odmieta prijať a akceptovať. A tá, ktorá taký vzťah - nevzťah na báze sexi ťahá už dlhšie? Vezmite jed na to, že z celej sily dúfa, že on sa zaľúbi. Že to príde. A že popri jej tele bude a začne túžiť aj po jej srdci. Tu narážame na najväčší rozdiel medzi vnímaním u muža a ženy. U muža je sex prostriedok komunikácie. Odreagovanie. Výkon. Akt. Dokáže ho spoľahlivo oddeliť od lásky. Občas im to závidím. Závidím im tú schopnosť vyspať sa so ženou a na druhý deň sa tváriť, že ju nepoznajú. Wtf? Sex je pre ženu aj veľkým prostriedkom na vyjadrenie toho, čo cíti, ale nevie to možno slovami vysvetliť. Lebo nemá odvahu. Treba si to všímať chlapci. Občas sa jej počas toho pozrite priamo do očí. ;) Opäť mi nedá nezapliesť sem kamarátku už nazvanú Trojka. Trojka chodila s jedným ko.. tramtadá .. idiotom 5 rokov. Ten popri nej spával s kdekým. Najčastejšie so svojou bývalou. Po rozchode Trojke povedal, že veď šlo len o sex. Nemá mať obavy, lásku tam neťahal...iste...hlavne preto to bolo s bývalkou....

U: Sex bez lásky možný je. Mnoho žien tomu neverí a považujú to za mýtus, no ako muž ho vyvraciam. Ide jednoducho o uspokojovanie pudu. Na sex netreba nič zvláštne. Stačí dobrý vzhľad a chcenie. Dokonca sex bez lásky môže byť celkom dobrý, skvelý a vynikajúci.
Prečo si však dosť veľa žien myslí, že sex bez lásky nie je možný? Pozerajú sa na tento inštitút úplne inak ako muži. Do sexu vždy dávajú cit. Ale nie hlad, smäd alebo chlad. Ony tam dávajú lásku. A to už v mužskom ponímaní nie je sex, ale milovanie.

A teda ako muž hovorím, že sex bez lásky možný je. Bez problémov. Ale milovanie bez lásky možné nie je. Ak sa o to ľudia pokúsia, vždy skĺznu do sexu. A aký je v tom rozdiel? Na prvý pohľad žiadny. Pri sexe si na svoje príde najmä telo. Uspokoja sa sexuálne pudy. No pri milovaní si na svoje príde aj duša. Kým niektoré telesné miesta sa vyprázdnia, duša sa naplní a spojí.


Aká je správna frekvencia sexu? Týždenne.


N: Tu by bolo treba upresniť vekovú kategóriu a stav. Ale keď nie, tak všeobecne. Na fb som videla dobrý obrázok. 4 kondómy ako darček. Pre 18 ročného s nápismi 8:00, 12:00, 20:00 a 23:00. Pre 30 ročného s nápismi Monday, Thursday, Friday a Sunday. Pre 40 ročného s nápismi January, April, June , August. Pre 50 ročného s nápismi 2015,2016,2017,2018. Výstižné J Ale nie, teraz vážne. Toto je tak subjektívne. Sú dvojice, ktoré to majú aj po rokoch ako na začiatku, sex častý a kvalitný. Tlieskam , závidim a uväzujem si podbradník. Však sliny.. Väčšina dvojíc sa radí do tej bežnej kolónky, na začiatku divočiny, potom to upadá a nakoniec sa to ustáli. A tak to funguje roky rokúce. Áno, schvaľujem. Ak to konkrétnej dvojici vyhovuje. A nie, pod dvojicou nemyslím ženský názor! Ale názor oboch. Čiže nie ten, že chlap príde ku žene, začne sa túliť a maznať v očakávaní niečoho fajného, a tá ho nechá navnadiť sa a po 10 minútach ho odstrčí, lebo plačú deti, lebo nemá oholené nohy lebo je sobota, lebo je vonku vidno. A mnoho iných nelogických "lebo". Potom sú dvojice, ktoré nerátajú frekvenciu. Robia to keď je chuť. Čas. Vskutku rozumné. Teda ak tá chuť nechodí jak výplata. Raz mesačne. Môj skromný názor je, že keď niekoho ľúbim, ľúbim aj jeho telo a jeho potreby. Preto je správna frekvencia určite minimálne 3-4 x týždenne. A áno, som žena. A nie, nie som nymfomanka. A nie, naozaj nechápem tie, ktoré nonstop bolí hlava J . Dievčatá, sex je lepší než ibalgin. Utužuje vzťah a chlapec bude z vás vedľa. Veď ho nechajte, aby vás obdivoval a miloval!

U: O frekvencii sexu môžeme viesť nekonečné debaty a polemiky. Kým niektorí ho potrebujú každý deň 3 krát, iným stačí raz za mesiac. Na túto otázku však neexistuje jednoznačná odpoveď. Sex by sme mali mať tak často, ako ho potrebujeme. Ak nemáme jedného a stáleho partnera, tak asi tak často, ako si každý dokáže niekoho nového "uloviť".
V prípade partnerského života to už býva trochu problematickejšie. Ľudia sa musia dohodnúť a často urobiť kompromisy. Frekvencia sexu by mala byť taká, aby boli obaja spokojní. Ak jeden z nich spokojný nie je, tak celý vzťah pôjde dolu vodou.
Ale ak mám byť konkrétny v číslach. Tak ja osobne preferujem týždennú frekvenciu s hodnotou 4 krát. J








Podobenstvo o rozchode

14. ledna 2015 v 21:42
"Budeme spolu tak dlho, kým nás niečo nerozdelí." Bohužiaľ a v niektorých prípadoch aj našťastie. Mnohé vzťahy dopadnú práve takto. V prudkej smršti rozchodov, ktorá sa valí svetom som si dovolil počas dlhej chvíľky sa zamyslieť. Čo to vlastne je ten rozchod? Prečo a hlavne ako prebieha? Pri dlhom ponáraní sa do tajov vlastnej duše, som z najväčších hĺbok vylovil "podobenstvo o rozchode".


Samotný vzťah by sme si mohli predstaviť ako ostrov, ktorý je obohnaný vodnou priekopou. Keď ľudia vstupujú na ten ostrov, s ľahkosťou preplávajú teplú vodičku priekopy. Následne sa tešia zo svojho ostrova. Žijú si na ňom s radosťou. Dvojica si vytvorí spoločných známych, kamarátov, zvyky alebo tradície. Navyše ako to už býva zvykom, vo vzťahu sa vyskytnú problémy. Všetky tieto aspekty sa vyplavujú z ostrova do danej priekopy. Bohužiaľ, najmä tie problémy dostávajú formu, prepytujem, sračiek.



Voda v priekope sa teda kalí. Ako však čas plynie. Problémy v niektorých prípadoch prerastajú cez hlavu. Naraz si partneri uvedomia, že chcú z ostrova preč. Veď za tou priekopu je celý svet. Stromy, lúky, more, oceán, mestá a dediny. Svet im dáva omnoho väčšie možnosti ako malý ostrov obohnaný vodnou priekopu. Tak sa jednoducho rozhodnú, že z neho odplávajú preč. S hrôzou však zistia, že vodná priekopa už nie je vodná. Všetky vedľajšie produkty vzťahu premenili číru vodu na sračkovú stoku. Určite uznáte, že plávanie v takejto vode musí byť mimoriadne nepríjemné. Hovná sa obtierajú o pokožku, smrad, proste humus.


Preto mnoho ľudí radšej ostane na ostrove. Aj keď im tam už vôbec nie je dobre. Boja sa a nechcú sa ponoriť do tej vody. Do tých spomienok a zvykov, ktoré im spôsobia bolesť. Je to však daň. Daň, ktorá sa musí zaplatiť, za ukončenie vzťahu. Keď sa však ľudia cez túto bolesť dostanú, objavia pred sebou celý svet.

A na začiatku bol Mc Donald´s ...

16. prosince 2014 v 22:19
Na začiatku bol Mc Donald´s...

Začnem netradične.


Už ste niekedy zažili stretnutie s kamarátmi, pri ktorom zavýjate smiechom a a nápady, či myšlienky ktoré padnú do pléna nielenže nemajú ani hlavu ani pätu, ale sú výkvetom absurdizmu?
Presne tak vznikol tento blog. A jeho popis ad absurdum. Keď máte pocit, že tieto myšlienky si zaslúžia písomné zvečnenie, v tom lepšom prípade aj print screen tohto zvečnenia, ktorý niekedy ukážete vnúčatám.

Štyria ľudia. Dve ženy. Dvaja muži. Každý iný, z iného mesta, inej povahy. Iné rodinné zázemie, iný pohľad na svet. Spojilo nás jedno mesto a jedno životné rozhodnutie. Ísť študovať. Na tomto blogu sa smie písať o všetkom. Každý svojim štýlom. Aj keď máme medzi sebou profíka na tieto veci ...

Názory na život v celej jeho kráse. Triezve mužské, doplnené kvapkou ženskosti a ženskej jemnosti. A naopak, žensky nežné a občas útočné. A uštipačné. Niekedy je jedno dielo kompilát troch ľudí. A veď prečo nie ..
Nerozhodná. Je z nás najstaršia a hádam aj najskúsenejšia. Milá, ukecaná. Stres jej komplikuje život viac ako by bolo potrebné. Ale vie pomôcť aj najväčšiemu nepriateľovi. Keď sa jej spýtate či si dá laté alebo čaj, povie : "Ja neviem, veď mi vyberte vy. Vieš že sa ma nemáš nič pýtať! A ozaj.. keď má oči plné sĺz od smiechu, má to naozaj štýl.


Usmievavý. Za minútu zmení názor trikrát. Pohybovo zdatný autor najväčších fantazmagórií, aké ste počuli. Dosky sú jeho život. A more. A cestovanie. A starostlivosť o seniorov.


Uštipačný. Múdry a sčítaný. Nesúperte s ním, ťažko uspejete. Má silné argumenty, nenormálne modré oči a nenormálne dobré názory. A zrovná vás približne za 3 sekundy. Nerozhodnú aj za sekundu. A vie písať. Veľa a kvalitne.


Náročná. Na iných ľudí, ale na seba najviac. Všetko top, inak radšej nič. Miluje čerstvo umyté vlasy, dážď na tvári a vôňu kníhkupectva. Keď sa v ňom ocitne, čas stojí a všetko má zrazu iný zmysel. A ešte sa snaží byť k ľuďom spravodlivá. No a uštipačný poznamenáva, že : "Žena, ktorej ostrý pohľad reže mramor, no jej životu vládnu len tie najvyššie emócie. Pomôcť dokáže všetkým bez rozdielu pohlavia, vierovyznania, veku, názoru alebo farbe pleti. Od života chce dostať len to najlepšie a neprestane, kým to nebude mať."



To bolo pár teplých slov o autoroch tohto blogu. No schválne, kto písal prvý príspevok?

Kam dál